Ukazuje sa, že nie všetky vojny v dejinách ľudstva boli také brutálne a niektoré možno dokonca nazvať humánnymi. Tu sú niektoré z najzvláštnejších vojen, v ktorých nikto nezomrel.
Medová vojna
V roku 1839 sa v USA takmer rozpútala občianska vojna: štáty Iowa a Missouri sa takmer dostali do vojny kvôli 9,5 míle sporného územia. Oba štáty si nárokovali toto územie ako svoje vlastné a odmietali ustúpiť. Spor sa týkal nekompetentne vytýčených štátnych hraníc.
Šerif z Missouri bol zatknutý za vyberanie daní v Iowe a niekto vyrúbal tri stromy s úľmi – odtiaľ názov „vojna“. Odvedenci z Iowy a Missouri sa pripravovali na boj. Skôr než však mohli vypuknúť rozsiahle násilnosti, Najvyšší súd konfrontáciu urovnal a každý sa rozišiel svojou cestou.
Humrová vojna
Takto ironicky sa nazýva spor o morské plody medzi Brazíliou a Francúzskom. Tento veľmi zvláštny medzinárodný konflikt sa začal v 70. rokoch 20. storočia. Podľa Ženevského dohovoru majú všetky štáty právo využívať prírodné zdroje vo vode.
Konflikt trval od roku 1961 do roku 1963, počas ktorého sa Brazílčania snažili zakázať francúzskym rybárskym lodiam loviť kôrovce v okruhu 100 míľ od ich severovýchodného pobrežia s odôvodnením, že kôrovce sa „plazia po šelfoch“.
Znepriatelené strany sa nevedeli dohodnúť, či homáre plávajú alebo plávajú, čo bolo podstatou veci: ak plávajú, Brazílčania si mysleli, že Francúzi porušujú zákon, zatiaľ čo Francúzi tvrdili, že homáre nielen plávajú, ale aj plávajú, takže nič neporušujú.
Začiatkom roka 1963 sa atmosféra rozhorčila natoľko, že takmer došlo k vojenskému stretu. Konflikt sa skončil dohodou podpísanou koncom roka 1964, na základe ktorej 26 francúzskych plavidiel dostalo povolenie loviť homáre počas 5 rokov vo vymedzenej oblasti pod podmienkou, že časť príjmov z lovu homárov pripadne brazílskym rybárom. Napriek napätiu počas celej „vojny“ nepadol ani jeden výstrel a nikto nebol zranený.
Vojna o whisky
V roku 1973 viedli Kanada a Dánsko spor o malý neobývaný ostrov Hans v Arktíde, v Kennedyho prielive medzi Grónskom (dánske územie) a kanadským územím. Nie sú tam žiadne zdroje a je maličký. Kedysi ho lovili Inuiti, ale teraz je úplne prázdny. Konflikt je založený na tom, že Hans leží uprostred prielivu, rovnako vzdialený od grónskeho aj kanadského pobrežia. Podľa medzinárodných pravidiel si ho preto môžu legitímne nárokovať obe krajiny.
Dánsko a Kanada sa pri určovaní svojich hraníc nemohli dohodnúť na tomto mikroskopickom kúsku zeme. Obe krajiny sa roky striedali vo vysielaní vojsk na ostrov Hans, kde vyvesili svoju štátnu vlajku.
Táto „vojna“ je pomenovaná podľa fľaše whisky, ktorú na ostrove symbolicky zanechal kanadský minister obrany a Dáni odpovedali rovnakým gestom fľašou dánskej vodky. Armády oboch krajín viedli „vojnu“ s vlajkami 50 rokov a na radosť obyčajných námorníkov nechali na ostrove fľaše s alkoholom. Až v roku 2022 sa podarilo dosiahnuť mierové riešenie a nekrvavá vojna sa skončila.
Halibutová vojna
V roku 1995 do konfliktu opäť vstúpila „bojujúca“ Kanada. Tentoraz sa im nepáčili Španieli. Spory sa týkali rybolovu: Kanaďania obvinili Španielov a Portugalcov, že nedodržiavajú ich rybolovné kvóty, najmä na lov halibuta pri pobreží Newfoundlandu.
Konflikt bol agresívny: kanadská pobrežná stráž dokonca spustila paľbu na španielske plavidlo, ale našťastie sa nikomu nič nestalo. Keď Španielsko vyslalo do zóny konfliktu vojnovú loď, hrozilo riziko vážnych nepriateľských akcií. Konflikt tlel niekoľko týždňov, kým sa stranám podarilo dosiahnuť mierové riešenie.
335-ročná vojna
Najdlhšia vojna v dejinách: začala sa v roku 1651 a skončila sa v roku 1986, pretože bojujúce strany zabudli, že sú vo vojne…. Vojna prebiehala medzi Holandskom a súostrovím Scilly pri pobreží Cornwallisu vo Veľkej Británii. Vojna mala pôvod v udalostiach druhej anglickej občianskej vojny (1642 – 1652) medzi rojalistami a parlamentaristami.
Cornwall bol poslednou baštou monarchie na západe Anglicka. V roku 1648 Oliver Cromwell prevzal kontrolu nad celým „pevninským“ Cornwallom a kontrolu prevzali stúpenci parlamentu. Royalistická flotila bola nútená ustúpiť na ostrovy Scilly pri pobreží Cornwallu.
Vojna vypukla v roku 1651, keď Holanďania požadovali od britskej koruny reparácie za lode, ktoré stratili pri podpore rojalistov. Väčšinu Anglicka už ovládal parlament. Nebol dôvod vyhlásiť vojnu celému Anglicku, preto bola vyhlásená len súostroviu.
Royalisti sa rýchlo vzdali a Holanďania sa stiahli. Nepadol ani jeden výstrel. Nezvyčajné okolnosti vyhlásenia vojny malej časti národa však dali všetkým zabudnúť na to, že bolo potrebné formálne podpísať mierovú zmluvu. Pripomenuli si ju až v roku 1986.
MacGowanova vojna
Táto vojna sa odohrala v Britskej Kolumbii v Kanade v roku 1859. Bola pomenovaná podľa Edwarda McGowana, Američana, ktorý v oblasti ťažil zlato. Bol to muž s pomerne temnou minulosťou. Jedného dňa došlo medzi ním a miestnymi úradmi ku konfliktu.
Na stranu McGowana sa postavilo 30 000 ľudí. Hrozilo, že konflikt prerastie do anexie územia a Británia stratí kontrolu. Briti tam vyslali vojenské jednotky. Na vojakov sa strieľalo, ale nedošlo k žiadnym obetiam. Vojsko neopätovalo paľbu a situácia sa vyriešila pokojne.
Vojna o most cez Červenú rieku
V roku 1931 sa štáty Texas a Oklahoma sporili o nový most cez rieku Red River, ktorý stavali spoločne. A potom sa začali hádať o to, komu patrí. Guvernér Texasu nariadil postaviť barikády, aby zabránil Oklahomčanom v prístupe na most. V reakcii na to Oklahoma poslala gardistov a Texas poslal strážnikov. Bolo vyhlásené stanné právo a padlo niekoľko výstrelov. Našťastie sa nikomu nič nestalo a spor sa nakoniec urovnal na súde.
Slivková vojna
Je to pravdepodobne najabsurdnejšia vojna v dejinách ľudstva, ak sú vojny vôbec rozumné. Je známa aj ako vojna o bravčové mäso a fazuľu. Tento vojenský konflikt prebiehal medzi americkým štátom Maine a Britmi ovládanou kanadskou provinciou New Brunswick. Trval od roku 1838 do roku 1839.
Kanaďania aj Američania prichádzali do spornej oblasti na hranici štátov Maine a New Brunswick ťažiť drevo. V roku 1838 začali kanadskí drevorubači klčovať les na pozemku Američana W. Eatona, čo amerických drevorubačov pobúrilo a došlo k bitkám a prestrelkám. K obetiam nedošlo, ale zvuk výstrelov a krik prebudil obrovského čierneho medveďa, ktorý napadol kanadských drevorubačov a dvoch zranil.
Zdanlivo malý incident mal za následok, že guvernér štátu Maine aj guvernér štátu New Brunswick zmobilizovali miestne ozbrojené sily. Obe strany začali budovať pevnosti na riekach Aroostook a St Croix. S rastúcim napätím začali konfliktné strany mobilizovať svoje vojenské sily.
Vojaci zostali na svojich pozíciách približne rok (jedli bravčové mäso a fazuľu, odtiaľ pochádza názov vojny). Ozbrojený konflikt medzi oboma milíciami sa podarilo odvrátiť vďaka včasnému zásahu americkej a britskej vlády a diplomatickému úsiliu tretích strán.
Vojna v údolí Sumdorong Chu
V roku 1987 došlo k vojenskej konfrontácii medzi Indiou a Čínou. India v roku 1984 zriadila na brehu rieky Sumdorong Chu pozorovateľské stanovište. O dva roky neskôr hliadka objavila čínske stavby a pristávaciu plochu pre vrtuľníky. Číňanov sa nepodarilo presvedčiť, aby sa stiahli, a India tam vyslala svoje jednotky. Čína pohrozila vojnou a ponúkla, že sa bude držať ďalej od územia, ktoré si nárokovala ako svoje vlastné. Médiá o vojne informovali.
Do regiónu vtrhli indické a čínske vojská. V roku 1987 však indický minister zahraničných vecí navštívil Peking a vyhlásil, že India nechce konflikt eskalovať. Čína súhlasila s diskusiou a stiahla svoje vojská. Situácia sa urovnala bez jediného výstrelu.
