Existuje ešte viac druhov krížencov sliviek a marhúľ, najznámejší a najrozšírenejší je slivka, v ktorej sú jednotlivé druhy zastúpené polovicou génov.
Potom je však možné, najmä v zahraničí, naraziť aj na aprium, kde prevažuje chuť a forma broskyne, a pluot, kde je to naopak, takže slivka má navrch. Pozrime sa však na slivku. Ako vznikla, ako vyzerá a chutí a ako sa pestuje?
Nie je to žiadna novinka
Ako už bolo spomenuté, ide o krížence s rovnakým zastúpením genetickej výbavy, t. j. polovica slivky a polovica marhule. Od takéhoto ovocia môžeme očakávať šťavnatosť slivky, ale štruktúru marhule.
Jej pôvod možno vystopovať viac ako sto rokov dozadu, a preto sa jej v priebehu rokov podarilo presadiť nielen na trhu, ale aj medzi pestovateľmi. Spočiatku sa tento hybrid pestoval ešte pod názvom slivka, ale ako sa zušľachťoval a chuť a textúra sa delili podľa zastúpenia oboch „rodičov“, museli sa novinky od seba odlíšiť.
Mráz ju nespáli
V súčasnosti si môžeme slivky kúpiť, preto je dobré vedieť, do akých podmienok patria a kedy je lepšie o nich ani neuvažovať. Dobrou správou je, že ide o strom, ktorý odolá aj veľkým mrazom a dokonca aj bežným chorobám.
Dá sa preto pestovať aj vo vyšších oblastiach, kde by napríklad marhuľa bola veľmi vzácna. Čo by sme mali slivke dopriať, aby dobre rástla a prinášala čo najviac plodov?
Slnečné svetlo a živiny
V prvom rade je to dobre alebo aspoň mierne slnečné miesto s dobre odvodnenou a na živiny bohatou pôdou. V oblastiach s chudobnejšou pôdou budete musieť počítať s podporou správnym hnojením.
Prvých päť rokov po výsadbe bude potrebné slivku „ošetrovať“ jarným rezom. Po tomto čase by mala byť správne zakorenená a pestovateľ sa môže v ďalších rokoch sústrediť na drobné úpravy.
Vyskúšajte čierny zamat
Dnes si môžeme vybrať z mnohých rôznych odrôd sliviek, ale ak si vyberieme Chernyj barchat, čo v preklade znamená Čierny zamat, môžeme si byť istí, že neurobíme veľkú chybu.
Pochádza z kríženia marhule a ruskej slivky, takže jej odolnosť voči mrazu je naozaj vynikajúca. Na ovocí sa budeme tešiť už štvrtý rok od výsadby a dozrievať bude v polovici školských prázdnin.
Výhodou slivky je jej široké spektrum využitia, kedy si môžeme vychutnať čerstvé plody, ale dajú sa aj konzervovať alebo z nich pripraviť sladké dezerty. Okrem toho nie je vylúčené ani ich využitie v kuchyni, napríklad na prípravu omáčok k mäsu.
Poznali ste slivky? Ak nie, možno je načase poobzerať sa po mladom stromčeku v špecializovanej predajni. Určite vás poteší svojou prvou úrodou za niekoľko rokov.
